Pagina:Egeria.djvu/240

Da Wikisource.

― 222 ―

A ventava npò1 sentie
Sonsonè tut longh dla strà,
Smiava2 propri un bus d’avie3,
O ’n vespè ’ntel bon dl’istà4.
 
A goardè ste maravie
Basta dì, tut’è corù5,
Perchè d’cose pì da rie
Gnun avia mai vedù.

M.


3.

PROVERBJ PIEMONTESI.


I denè6 son el second sang.

Doe femne7 e n’oca fan un marcà.

A taula s’ven nen vec8.

Chi l’ha mangià ’l diau9, ch’a mangià i corn.
 
L’ochet veulo mnè oche a beive10.

Dio m’libera da ’n cativ vesin11,
E da un ch’anpara a sonè ’l violin.

Vos d’aso12 monta nen13 an siel.

L’è mei un aso vio, ch’un dotor mort14.

Ogni sant veul soa candela.

La piuma fa l’usel, lo papà15 lo fa bel.

W.

  1. un poco.
  2. rassomigliava.
  3. apette.
  4. nel mezzo della state.
  5. basta dire, tutto è corso.
  6. i danari.
  7. donne.
  8. a tavola non s’invecchia.
  9. diavolo.
  10. il papero vuol menare le oche a bere.
  11. vicino.
  12. asino.
  13. non.
  14. è meglio un asino vivo, che un dottore morto.
  15. mangiare.