Pagina:Decurtins - Rätoromanische chrestomathie, IV.djvu/690

Da Wikisource.
Jump to navigation Jump to search


682 Placi a Spescha La enzenna de la Nodoziun — * — … † — in po quælla nomnar quælla de la Citaziun, pærtgei entras quella vegn in las auktoritats de la konfirmaziun nodadas. Ællas vegn in æ nodada, e forza pli komodeivlamein … kun: a — b — c — & — ne kun 1 — 2 — 3 — 4 — & ils 5 quals in thænt' oshia: 1) a) ne ashia: (1 (a (b. Las citaziuns vegn in ordinariamein … tshæntadas u orasum, ne giu dim. L' enzenna de la Denterkalaziun — — — in plaida, e denter kalar de plidar volt ins, u shar [p. 91] lignar enzitgæi, ne shar ruassar enpau. Eksempels de la legna: Pærtratga bein, o Om! kon græv — — — fai 10 penitenzia. Eksempels de la pausaziun: Pær quorre tia vita passada — — — lai ir pær kor tæs malfatgs — — — — revolve tæia konscienzia — — — dai atenziun sin tæias inklinaziuns — — tæias frequentaziuns — — apetits — — disgusts — — ed a la fin te volve tier tiu bien Diu. L' enzenna de la Breviaziun — ~ — quælla vegn mæssa sur ils 15 plaids, ke vegnen breviai. Eksempels: Plũm, stagl: Plurimum: Rẽvdo stagl: Reverendo — Rvd — stagl: Reverend — Clarissmo stagl: Clarissimo — pptr. — stagl: propter: & stagl: et cætera & & Mo la Latin, pær grazia de Diu, ha quælla kuseida. L' enzenna de l' Omissiun — . . . . . — quæl' enzenna vegn duvrada 20 en duas modas: pær munkonza, k' in hagi boka saviu læger, ne pær kashun, k' in hagi shau ora de bugæn. Quæi deventa savæns enten kopiar giu skretiras maltelgenteivlas, ne kun relatar las auktoritats, las quales in tshankuna giu denter en. Eksempels: gl on 1632. æis æi denter . . . . . . deventau in sidrætg, e . . . . Markau & 25 A Heber æi vegniu shendrau dus figls, in vegneva nomnaus: Phaleg / : pær romansh: fai letg : / „pærquei ke de siu temps fóva la Tiarra, partid ora, ed il nom de siu frar fóva: Jektan„ . . . . . . Quæls æn ils afons de Sem suenter lur parentelas, Lungatgs, Territoris [p. 92] e Naziuns. (51 Pli anavon di il medæm Auktur 52): Il Segner vegneva denton giu 30 pær uardar il markau, e la Thuor, k' ils afons ded Adam havævan baghægiau, e shæve: prendei mira, gl' æi mo in Lungatg: æls han entshiet quæl' ovra, e vegnen boka star giu de lur proposiziun, tok k' æi vegnen bòk ad haver konsumau ælla. Parquæi vegni, sheien ir giu nus, e lou konfunder lur Lungatg, fin a quæi, ke nagin enteligi il plaid de siu proksim . . . . . . 35 Pærquæi vegnev' æi æ dau il nom a quæi Markau: Babel /: pær romansh: Balbætg :/ parquæi ke kou æi vegniu konfundiu il Lungatg de gl entir mòn . . . . Quæi æi la generaziun de Sem: Sem fóva 100. ons vegls, kur k' æl, suenter dus ons d' il Deluvi, shendrava Aphakoad.„. 51) Genesis kap. 10. 52) Gen. kap. 11.

-693-

Literatura grisuna vædra