Pagina:Straparola - Le piacevoli notti I.djvu/318

Da Wikisource.

— 286 —

doriva fà: s’a ’l doviva andà inanz, o tornà in dré. E stand in tal contrast, ol fé un bon anim e se delibrà1 d’andà inanz. Zont che fo2 Zambò dal compar ser Peder, ol batì a l’us: e per che l’iera cognosciüt3 de quei de ca, a ’l fo tostament4 avert; e andat de sü, ol trovà ser Peder che spassezava in sü e in zó per ca, e sì ghe dis: Che ve-t fazend5, Zambò me? che bôni novi? — Bôni, bôni, respós Zambò. Ol me parô sì ve manda6 tri fis; ma de tri, n’ho mangia’ mi do. — Mo com’hé-t7 fag’, fiol me? disse ser Peder. — Ma ho mi fag’ ixì, respós Zambò; — e tols l’alter fis, e sì s’a ’l mis in boca, e se ’l mangià8 de longo via9: e ixì Zambò a’ i compì da mangia tug’ tri. Vedend ser Peder un sì fag’ lavôr, dis a Zambò: O fiol me, dì al to parô che gramarcè, e che ’l no s’afadighi a fà-m de sti present. Respós Zambò: No, no, messer, no-f dubité10, a’ i farò mi bé volontera; — e voltà i spali e ol tornà a ca. Avend sentit Vivià i zentilezi11 e i bèi portament poltroneschi del Zambò, e che l’iera golôs, e che per esser afamat ol mangiava oltra misura, e pò per che a ’l no ghe piasiva ol so lavorà, ol cazà12 fò de ca. Ol pover dol Zambò, vedendo-s fò de ca e no savend dove andà, se delibrà d’andà a Roma, e provà se ’l podiva trovà meiôr13 ventura, che ’l n’aviva trovat de za14. E ixì com l’aviva pensat, ixì ol fé. Essend zont Zambò a Roma, e cercand e recercand parô, a ’l s’imbaté a trovà ü marcadant15, ch’aviva

  1. deliberà, 3; deliberè, 8, 4
  2. che fu, 3
  3. l’era cognosut, 3, 8, 4
  4. ol fo tost., 3, 8, 4
  5. facend, 1; fazand, 3, 8; fazzand, 4
  6. va manda, 0, 1
  7. com ’at, 8
  8. oter.... mangiè, 8, 4
  9. long via 8, 4
  10. nonf dub., 0, 1; no dub., 3, 8, 4
  11. zentilet, 4
  12. cazzè cazè, 8, 4
  13. mior, 3, 8, 4
  14. de qua, 1, 3, 8, 4
  15. mercadant, 3, 8, 4.